Johannes Hinterberger

Vec vášne

Byť trénerom nemčiny a lektorom nemčiny ako cudzieho, resp. druhého jazyka (DaF/DaZ) je jednou z mojich najväčších vášní.

Učím študentov z celého sveta. Fascinujú ma predovšetkým nedorozumenia, ktoré môžu vzniknúť pri komunikácii. Tak odhadujem, že práve to musí byť jedným z dôvodov, prečo ma zvlášť uchvacuje gramatika nemeckého jazyka a možnosti diferencovaného vyjadrovania.

Účastníci mojich kurzov rýchlo zistia, že sa na štruktúry nemeckej gramatiky pozerám spôsobom, ktorý nie vždy zodpovedá klasickým učebným materiálom.

Pre mňa sa napríklad otázka, na ktorú sa dá odpovedať áno alebo nie, nikdy nezačína na pozícii 1, ale vždy na druhej pozícii. Jednoducho v nej chýba pozícia 1, ktorá sa vyskytuje len pri otázkach, na ktoré sa nedá odpovedať áno alebo nie. Ako niekto, kto ovláda aj ten či onen programovací jazyk, vidím štruktúry často „meta-metajazykovo". Na nevôľu niektorých kolegýň a kolegov. *sorry.

Ako sa to však všetko začalo?

Približne pred 13,768 miliardy rokov, plus-mínus, veda sa o tom veľmi rada hádá (do toho sa za nič na svete miešať nebudem!), vraj vznikol vesmír, alebo ho stvoril Boh. Odvtedy sa v každom prípade stalo dosť veľa.

Tak či onak, jedného dňa sa zoznámili moji rodičia. Najprv prišli na svet moji dvaja súrodenci. O nejaký čas neskôr ja. Ako bábätko som určite veľa vrieskal. Detstvo som šťastne prežil v takzvanej trhovej obci, ktorá bola – kým som tam vyrastal – vyhlásená za mesto. Tam som chodil do základnej školy (takzvanej ľudovej školy a meštianky s hudobným zameraním) a tiež na obchodnú školu. Hneď bolo jasné, že chcem za každú cenu byť sekretárom, pretože alternatíva elektrikár, ktorú som si počas obchodnej školy vyskúšal ako prázdninovú brigádu, ma jednoducho nebrala. Lenže, ako to už osud chcel, všetko dopadlo inak.

Keď som nastúpil do svojho prvého zamestnania, bol som nesmierne šťastný. Za úplne jednoduché činnosti tam bol úplne prehnaný plat. Vtedy som pracoval ako "Assistance of the Assistance of the Area Manager West" pre „Žlté stránky" v Salzburgu. Ešte lepšie to bolo, keď "Assistance of the Area Manager West" dala výpoveď a ja som dostal jej miesto. O pár rokov neskôr ma táto práca začala priveľmi nudiť. Dobre som chápal, prečo "Assistance of the Area Manager West" odišla.

Túžba po zmene

Túžil som po zmene. Po divokom striedaní brigád a naozaj extrémnej fáze (áno, často viem, o čom hovoríte) som pracoval pre zásielkový obchod. Najprv v call centre a potom v marketingu. Vyhral som firemnú súťaž, v ktorej išlo o kreatívny nápad, a preto som dostal ponuku prestúpiť.

Túto šancu som rád prijal. Tam som objavil svoju vášeň pre technické štruktúry a pre takzvaný list broking, ktorý sa ľudovo nazýva aj predaj adries, hoci to celkom nesedí. Vo firme som sa naučil SAS (Statistic Analyzing System) a s tým spojené SQL a vo voľnom čase som chcel vedieť všetko o HTML. O pár rokov neskôr som sa osamostatnil s multimediálnou agentúrou. Tam záležalo na správnej komunikácii; trhovej komunikácii.

Popri multimediálnej agentúre, ktorá organizovala prakticky všetko od webových stránok cez klasickú reklamu až po eventy, som vtedy ešte otvoril malé miesto stretávania, ktoré zaplnilo medzeru, ktorú moje vtedajšie bydlisko v Korutánsku nutne potrebovalo (copy shop + internetové terminály).

Jeden z mojich vtedajších internetových projektov (pozri obrázok, po krátkom čase mal asi 1350 členov) mal krátko pred zrútením dokonca takmer 80 000 používateľov a používateliek, a to v čase, keď skoro nikto nemal vlastné pripojenie na internet a niečo ako Facebook vôbec neexistovalo. Preto som sa vtedy aj rozhodol otvoriť ďalšie miesto stretávania v inej obci.

Keď do toho vstúpi obchodník s ľuďmi...

Žiaľ, rozhodol som sa vtedy pre miesto, ktorého prenajímateľ sa ukázal ako obchodník s ľuďmi a (medzitým odsúdený) vrah. V tom čase som prišiel o všetko, o čo sa dá z (pozemského) majetku prísť. O agentúru, o miesta stretávania, o obchody.

Najhoršie bolo, že ma ten obchodník s ľuďmi, pretože som o okolnostiach vedel, prenasledoval naprieč celým Rakúskom. Bol som teda na úteku a dnes dobre chápem, ako sa cíti mnoho študentov nemčiny, ktorých vo vlasti prenasledujú a prenasledovali agresori.

Dva roky som nedokázal takmer pohnúť prstom ani sa ukázať na verejnosti. Príliš veľký bol strach z prenasledovania.

Polícia bola spočiatku nečinná, no na konci tých dvoch rokov (2010) ma kontaktoval kriminalista kvôli výsluchu. Nemohol som mu dôverovať. Bol som ochotný stretnúť sa s ním len za extrémnych bezpečnostných opatrení.

Našťastie som po rozhovore s úradníkom dostal možnosť bojovať so svojimi úzkostnými stavmi. Krok za krokom som sa začal znova, respektíve nanovo orientovať. Diagnóza vtedy znela: syndróm Bored-out. Stav, ktorý je pre mňa aj dnes veľmi nebezpečný: strach, že umriem od nudy. Akákoľvek rutina by pre mňa mohla byť smrteľná.

Pocit nezmyselnosti?

Môj boj proti nezmyselnosti sa teda zrejme začal. Spočiatku som sa veľa zaoberal zmyslom a nezmyslom bytia, ale aj nebytia.

Zaregistroval som sa úplne oficiálne ako umelec na voľnej nohe, ktorý skúma zmysel a nezmysel bytia. Zapísal som sa na večerné gymnázium, aby som prišiel na iné myšlienky.

Žiaľ, narazil som tam na štruktúry, ktoré predstierali, že neexistujú moderné médiá ako internet. Otázky, najmä dopytovanie sa na zadania a pokyny, boli nežiaduce. Z dnešného pohľadu som sa tam naučil, akým učiteľom rozhodne nechcem byť.

Večerné gymnázium bolo koncipované na 8 semestrov. Za prvé dva semestre som absolvoval polovicu všetkých modulov. Keď ma požiadali, aby som spomalil, začalo ma to nudiť, a tak som za 3 týždne urobil tie doplňujúce skúšky, ktoré boli potrebné na štúdium Multi-Media-Art, ktoré som si za každú cenu vzal do hlavy. Ani to som nevydržal:

Nešlo tam o Art, ani o Multi-Media. Išlo tam o reklamu (agentúru som však už mal za sebou, nemal som chuť ďalej ľuďom klamať do očí o produktoch) a o pracovité včielky s akademickým titulom, ktoré ako vykonávatelia vôle filmového, reklamného a marketingového priemyslu majú plniť rozkazy a ktorých kreativita závisí od nálady nadriadeného, nie však od zadávateľov. V zásade je to určite zaujímavý odbor, ale pre mňa to (už) nebolo. A tak som opäť zatúžil po zmene prostredia.

Nové prostredie

Keď som sa rozlúčil s University Of Applied Sciences, narazil som na inzerát Inštitútu na podporu vzdelávania (BFI) v Salzburgu, na ktorom bola reklama na diplomový kurz.

Najprv som si ten diplomový kurz vôbec nevšimol, do očí mi jednoducho len padlo meno lektorky. Učila ma nemčinu, keď som robil doplňujúce skúšky. Začal som sa o ponuku bližšie zaujímať a zistil som, že ide o nemčinu ako cudzí jazyk a nemčinu ako druhý jazyk.

Pri podrobnejšom čítaní programu diplomového kurzu som objavoval čoraz viac tematických oblastí, ktoré ma fascinovali. Keď som sa prihlásil, mohol som skombinovať a uplatniť všetko, čo som sa dovtedy naučil a zažil.

Spoiler: Pod „a tím" sa medzičasom skrývam aj ja. ☺️

Kurzy nemčiny v televízii, na YouTube, na Facebooku a inde...

Po absolvovaní diplomového kurzu sa naskytli zaujímavé nové možnosti.

S Gerhardom sme pre účastníkov pripravili kurz B1 (série: B1.1 a B1.2), ktorý sa vysielal v televízii, okrem toho som založil kanál na YouTube a na Facebooku. Každý týždeň je niekoľko príležitostí bezplatne sa zúčastniť na verejných vyučovacích hodinách, ktoré sú financované z vlastného vrecka.

Pozrieť televízny obsah

Niektorí používatelia sú členmi kanála na YouTube a pomáhajú mi platiť poplatky za internet. Každý týždeň sa opravujú stovky textov a ľudia z celého sveta dostávajú podporu pri učení. Medzičasom je aj možnosť zúčastniť sa na súkromných hodinách (platených).

Či už ide o tvorbu médií, alebo o vyučovanie, medzičasom je aj záujem pozrieť sa na môj pohľad z vedeckého hľadiska:

Odkaz na prednášku

Okrem toho mi za multimediálny umelecký projekt udelili cenu „Bez slov kvôli migrácii" mesto Salzburg a pedagogická vysoká škola (PH Stefan Zweig):

Pôvodný príspevok – autorka Lisa Gold

Tu si môžeš pozrieť ocenený film:

Zaoberať sa témou straty reči mi ukázalo, ako veľmi sa ma to všetko týkalo aj osobne. Bol to pre mňa osobne neuveriteľne dôležitý projekt, ktorému sa tým dostalo veľkého ocenenia.

Vďačnosť

To všetko – a ešte oveľa viac – ma napĺňa vďačnosťou, radosťou a blaženosťou. Rád by som z toho niečo vrátil. Z času na čas by som chcel túto stránku „o mne" ešte rozšíriť. Preto som aj veľmi zvedavý, čo všetko účastníkov a mňa na tejto platforme v budúcnosti čaká.

Nateraz ti želám veľa zábavy pri učení, precvičovaní a zapájaní sa!

Srdečne pozdravujem a všetko najlepšie,

Johannes - "JoPhi" - Hinterberger
Diplomovaný tréner a lektor nemčiny ako cudzieho a druhého jazyka (DaF/DaZ)

Odborné oblasti:

• E-teaching,
• E-learning,
• Online vyučovanie (individuálne, skupinové, masové)

PS: Súkromný život

Áno, mám. Kto sa zúčastňuje na mojom vyučovaní, dozvie sa o ňom aj niečo. Len tak paušálne všetko zverejniť na jednej stránke mi nepríde práve skvelé, pretože milujem osobný kontakt.